„Na tom svete nie je nič istého – len smrť a platenie daní.“, povedal Benjamin Franklin, jeden z otcov zakladateľov a vodcov americkej revolúcie. Tento známy citát platí aj dnes. No je tam jedna výnimka, ide o nezdaniteľnú časť základu dane.
Možno ste sa už stretli s pojmom „nezdaniteľná časť základu dane“. Tento pojem rieši Zákon č. 595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov, konkrétne § 11. Poďme sa na túto problematiku pozrieť spolu nižšie.
Čo je to nezdaniteľná časť základu dane?
V prvom rade treba povedať, že nejde o fixnú sumu. Nezdaniteľná časť dane sa každým rokom upravuje. Tento pojem je úzko previazaný so životným minimom. Pre tých, ktorí nevedia, tak životné minimum definuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ktorý definuje minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Životné minimum sa upravuje každý rok a to vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Životné minimum k dnešnému dňu je 268,88 € mesačne na jednu plnoletú osobu (pozor, 1. júla sa bude upravovať).
Neodbáčajme ale ďaleko od témy a vráťme sa späť k nezdaniteľnej časti základu dane. Upravuje ju konkrétne článok 2 a 3 už spomínaného § 11.
„(pozn.: nezdaniteľná časť základu dane) sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima,“
Preložené do ľudskej reči, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura. Ide o časť z vašich príjmov, z ktorých nemáte povinnosť platiť daň. V roku 2023 to bolo ale 4 922,82 eura. Ak za zdaňovacie obdobie roku 2024 budete mať príjem rovný alebo nižší ako 24 952,064 eura, tak nezdaniteľná časť základu dane je už spomínaných 5 646,48 eura.
Môže ale nastať aj situácia, kedy je príjem vyšší ako je 92,8-násobok životného minima. Túto situáciu upravuje článok 3.
„je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.“
Čo to ale v praxi znamená? S vyšším príjmom, si túto výhodu nemôžete uplatniť celú, ale iba jej časť. Aj je váš základ dane rovný alebo vyšší 176,8 – násobok sumy životného minima, čo je v roku 2024 rovných 47 537,984 €, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je rovných 0 eur.
Kto má a nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane?
Tento nárok vyplýva zo zákona prakticky pre každého. Je ale podstatné, ako ste nadobudli príjem. Vo všeobecnosti hovoríme o aktívnom príjme a teda závislej činnosti (napr. zamestnania, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru,..), živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
„Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.“, píše sa v § 11 v prvom článku.
Čo to ale znamená? V prípade príjmu z inej činnosti (takzvaného pasívneho príjmu), si nemôžete tento nárok uplatniť (pozn. ak nie sú oslobodené od dane). Napríklad, ak prenajímajte nehnuteľnosť, máte príjem z cenných papierov, a podobne, tak na toto sa nevzťahuje nezdaniteľný základ dane.
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
V prípade nezdaniteľnej časti základu dane, sa často spomína aj pojem „Nezdaniteľná časť základu dane na manželku, resp. manžela“.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (resp. manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce. Ide o nárok daňovníka, ktorý si môže uplatniť v situácii, ak partner žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
- Stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti,
- v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č.447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- bola zaradený/á do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
- považuje sa za občana so zdravotným postihnutím.
Ako sa vypočíta nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, čo predstavuje pre rok 2024 príjem 47 537,98 eura, a manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje sumu 5 162,50 €.
V prípade, že manželka má vlastný príjem, ale tento nepresahuje sumu 5 162,50 €, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 162,50 € a vlastným príjmom manželky. Ak príjem manželky presiahne 5 162,50 €, nezdaniteľná časť je nula. Treba ale podotknúť, že do príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem (napr. materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora v nezamestnanosti a pod.), aj keď je od dane z príjmov oslobodený, ktorý je znížený o zaplatené poistné a príspevky.
Môže ale nastať aj situácia, kedy daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 47 537,98 €, výpočet nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky. Ak manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 63,4-násobku životného minima, to jest 17 046,99 € a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka. V prípade, že manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 17 046,99 € a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky.
Upozorňujeme, že informácie vyššie majú len informatívny charakter a autor článku nezodpovedá za ich úplnosť a presnosť.