Veľa začínajúcich podnikateľov začína podnikať popri zamestnaní. Dôvod je jednoduchý, zo zamestnania im chodí každý mesiac príjem, a tak majú „záchrannú brzdu“, ak by podnikanie nevyšlo podľa predstáv. Ak uvažujete nad tým, že si otvoríte živnosť a zároveň budete aj pracovať u doterajšieho zamestnávateľa, tak nižšie si zhrnieme, aké máte povinnosti a čo vás čaká.
Kto môže a kto nemôže podnikať popri zamestnaní?
V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že založiť si živnosť nemôžete vždy. Treba rozlišovať, či pracujete vo štátnej správe alebo v súkromnej.
Ak ste zamestnaný v štátnej správe, tak nemôžete podnikať a ani vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je rovnakou alebo podobnou s činnosťou v popise vášho štátnozamestnaneckého vzťahu. Rovnako nemôžete byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Túto problematiku podrobne rieši Zákon č. 55/2017 Z. z. (Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v § 112 odseku 2. Treba ale podotknúť, že existujú určité výnimky, ktoré sú podrobne rozpísané v odseku 3 toho istého paragrafu. Nie je ich ale veľa. Ide napríklad poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, lekársku posudkovú činnosť, vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,.. a ďalšie.
V prípade, ak pracujete u súkromníka, tak situácia je o niečo odlišnou. V tomto prípade môžete podnikať na základe živnosti za podmienky, ak nekonkuruje svojmu zamestnávateľovi. Túto problematiku podrobne rieši § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
„Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.“, je uvedené v § 83 v odseku 1.
Pre lepšiu ilustráciu si predstavte, že pracujete ako údržbár a chceli by ste popri robote pracovať v rovnakom odvetví po pracovnom čase. Tú istú robotu nemôžete robiť, ak vám to nepovolí váš zamestnávateľ.
Aj v tomto prípade existuje ale niekoľko výnimiek, kedy nepotrebujete povolenie od zamestnávateľa, hoci ide o konkurenčnú oblasť. Súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.
Budem platiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne?
Vyššie sme si vysvetlili, kto môže a nemôže podnikať popri zamestnaní. Teraz prejdime k tomu, čo vás bude pravdepodobne zaujímať najviac a to, či a kedy budete mať povinnosť platiť odvody.
V súvislosti so živnosťou ste určite už počuli pojem odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Ako je to s odvodmi do sociálnej poisťovne?
Ak sa rozhodnete podnikať popri práci, tak v prvom roku vám nevzniká povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne. To isté platí aj pre živnostníka, ktorý nie je zamestnaný. Vznik odvodovej povinnosti sa posudzuje vždy od 1. júla, resp. od 1. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. A aj tu treba uviesť, že ak máte zárobok zo živnosti nízky, tak vám táto povinnosť nemusí neskôr vzniknúť. Ak váš príjem nepresiahne minimálnu hranicu (tá sa každý rok upravuje v závislosti od minimálneho vymeriavacieho základu), tak túto povinnosť jednoducho mať nebudete. Pre rok 2024 ide o hranicu 7 824 €. Ak by ste tento príjem presiahli, tak od ďalšie roka budete platiť odvody v závislosti od výšky vášho príjmu, minimálne to je ale 216,13 € mesačne (33,15% z minimálneho vymeriavacieho základu).
TIP: Pozrite sa na výpočet odvodového zaťaženia živnostníkov.
Ako je to s odvodmi do zdravotnej poisťovne?
Prejdime teraz k odvodom do zdravotnej poisťovne. V tomto prípade platí, že ich platiť nemusíte hneď na rozdiel od bežného živnostníka. Za zamestnanca, ktorý popri svojej robote aj podniká, sa totiž nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne. Ale ešte nejasajte. Ak by ste boli regulárny živnostník bez regulárnej práce, tak v roku 2024 by ste platili mesačne minimálne 97,80 € a to bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte príjem. Ako zamestnanec, ktorý popri robote má otvorenú živnosť, môžete ale platiť dobrovoľné odvody (ktoré môžu byť aj v nižšej sume), čo vám určite odporúčame, aby vám neskôr nevznikol nedoplatok. Z príjmov, ktoré vygenerujete ako živnostník, musíte totiž po ročnom zúčtovaní zaplatiť 15 %.
Jednou zo zásadných výhod živnosti popri práci ale je, že v prípade regulárneho živnostníka, po ročnom zúčtovaní, ak by mu vyšli menšie mesačné odvody do zdravotnej poisťovne, tak mu ich poisťovňa nevráti. Na druhej strane, ak máte otvorenú živnosť popri práci, tak ak by vám vyšli nižšie odvody, ako sú minimálne, tak zaplatíte len také odvody, ktoré vám vyšli z dosiahnutého príjmy. Ďalšou výhodou je, že pri výpočte preddavkov na nasledujúci rok, tie sú vypočítané zo skutočných príjmov zo živnosti. Znamená to, že ak nemáte väčšie príjmy, tak budete platiť nižšie preddavky, ako sú minimálne.
„Výhodu pri podnikaní na živnosť máte pri odvodoch zo zdravotnej poisťovne. Pri odvodoch do sociálnej poisťovne a daní z príjmov, výhody nemáte.“
Pozor na daň z príjmov
Záverom nám dovoľte upozorniť aj na to, že ak pracujete na živnosť popri zamestnaní, a ak budete dosahovať príjem, tak musíte podať okrem iného daňové priznanie k daní z príjmov fyzickej osoby sám.
Nezabudnite v tomto prípade vášho zamestnávateľa požiadať, aby vám vydal potvrdenie o príjme zo zamestnania. Budete ho potrebovať k daňovému priznaniu. Pri výpočte dane, ktorú musíte odviesť, môžete zároveň využiť napríklad paušálne výdavky, prostredníctvom ktorých si viete znížiť váš daňový základ. Tiež si môžete uplatniť daňový bonus na deti, a ďalšie výhody.
Upozorňujeme, že informácie vyššie majú len informatívny charakter a autor článku nezodpovedá za ich úplnosť a presnosť.